INT. ŠKOLSKÁ KNIŽNICA - VÝPOŽIČNÝ PULT - OBEDOVÁ PRESTÁVKA
Jedenásťročná Ada sedí celkom vzpriamene za výpožičným pultom a na krku má laminovaný odznak s nápisom ŽIACKA KNIHOVNÍČKA. Milo posunie po pulte ošúchanú knihu a otočí sa na odchod.
Ada
Stoj, kde si. Knihy sa vracajú knihovníčke, nie stolu.
Milo
Stôl je hneď vedľa teba. Je to skoro tvoja ruka.
Ada
Túto knihu si si požičal, keď sme mali sedem. Teraz máme desať.
Milo
Som starostlivý čitateľ.
Ada
Tri roky nie je starostlivosť. Tri roky je nasťahovať sa k nej.
Milo
Koľko je pokuta? Mám štyri mince a gombík. Je to veľmi dobrý gombík.
Ada
Jedna minca na deň. Vypočítala som to na obede. Tisíc deväťdesiatšesť mincí, lebo bol priestupný rok. A pani Pell ma tento týždeň nechala za pultom samu. Sama znamená žiadne gombíky.
Milo
Dobre. A čo keď ju len opečiatkuješ a nikto ju už nikdy neotvorí?
Ada otvorí knihu na poslednom liste a celkom stuhne.
Ada
Milo. Niekto tu popísal stranu sto dvanásť. A zadnú obálku. A malú kapsičku na výpožičnú kartu.
Milo
Nepopísal. Opravil. Došlo mi miesto.
Ada
Písať do knihy je poškodenie. Poškodenia idú do Červeného zakladača a nikto z Červeného zakladača si už nikdy nič nepožičia.
Milo
Len si to prečítaj, kým sa rozhodneš. Prosím.
Ada
„Biscuit nezomrel. Biscuit bol len nesmierne unavený. Vstal a dal si sendvič.“
Milo
Ten sendvič je preto, aby si vedela, že je v poriadku.
Ada
Biscuit zomiera na strane sto jedenásť. V tom je celá kniha. Plakala celá naša trieda. Plakal aj pán Haddad, a to trénuje futbal.
Ada
Knihovníčky neplačú. Pečiatkujú.
Milo
Poslednú stranu som prečítal jedenásťkrát. Zakaždým zomrel. Niekto s tým musel niečo urobiť.
Ada
A potom si ju tri roky schovával.
Milo
Schovával som ju pred malým bratom. Myslí si, že každý pes v každej knihe je náš pes.
Ada
Tak prečo ju vraciaš dnes?
Milo
Lebo v pondelok prišla druhá časť. Je na tvojom vozíku. Biscuit je na obálke. Takže buď žije, alebo je to naozaj zlomyseľná obálka.
Ada vytiahne Milovi spoza ucha ceruzku, zotrie jeden riadok a drobným úhľadným písmom dopíše nový.
Ada
Nie. Sendvič by si nikdy nedal. Jedáva len kôrky, píše sa to na deviatej strane. A nelieta nad školou, to je hlúposť. Ide domov dlhšou cestou, popri pekárni, a všetci naňho čakajú pri bráne.
Milo
Ty vieš, čo je na deviatej strane?
Ada odpečiatkuje starú knihu, potom zo vozíka zloží novú a posunie ju po pulte.
Ada
Vrátené. Termín vrátenia o dva týždne, nie o tri roky. A ak sa mu v tejto čokoľvek stane, prines ju najprv mne.