INT. RODINNÝ DOM - CHODBA - NESKORÉ POPOLUDNIE
Theo kľačí pri drevených dvierkach veľkých akurát pre dieťa a pri zámke drží starý mosadzný kľúč. Mara vojde s poslednou sťahovacou škatuľou a zarazí sa.
Sťahovacia škatuľa sa Mare zošmykne po boku.
Mara
Povedz mi, že to je otvárač na fľaše.
Theo
Niečo to otvára. Takže technicky si celkom blízko.
Mara
Mama vravela, že pod schodmi žiadne dvere nie sú.
Theo
Mama vravela aj to, že tá stena je plná. Plné steny zvyčajne nemajú pánty, Mara.
Mara
Vráť ten panel na miesto. Realitný maklér príde o osemnásť minút a nebudeme cudziemu človeku vysvetľovať tajné stolárske práce.
Theo
Super. Tak máme sedemnásť minút, aby sme zistili, prečo všetci klamali.
Mara
Nikto neklamal. Asi je to starý výklenok na uhlie.
Theo
S našimi iniciálami vyrezanými nad zámkou? Najprv tvoje, pod nimi moje, otcovým písmom?
Mara
Nevieš, či je to jeho písmo.
Mara
Nemusím. Ten kľúč sa otočí dvakrát a potom sa zasekne. Zlomíš ho.
Theo
Zaujímavé, že to vieš o dverách, ktoré neexistujú.
Theo
Pekne popros. Akoby som bol člen tejto rodiny, nie požiarny hlásič, z ktorého môžeš vytiahnuť baterky.
Mara
Theo, prosím, daj mi ten kľúč.
Theo
Prosím, povedz mi, kde bol, kým som ho nenašiel zašitý v otcovom zelenom kabáte.
Mara
Ten kabát sme minulú zimu dali na charitu.
Theo
Nie. Na charitu išla taška. Kabát si schovala na povalu a dúfala, že ho prestanem hľadať.
Mara
Dúfala som, že sa odsťahujeme bez toho, aby si z každej škatule spravil vyšetrovanie.
Theo
Ja som dúfal, že moja sestra nebude schovávať dôkazy do izolácie. Obaja sme sklamaní.
Mara
Raz som ich otvorila. Vlani v januári. Toto chceš počuť, však? Otvorila som ich a zase zavrela.
Mara
Sľúb, že z toho nespravíš ďalšiu teóriu o tuneloch, strojoch času alebo o otcovi, ktorý býva za kotlom.
Theo
Nie. Nemôžeš odo mňa chcieť, aby som ti vopred sľúbil správnu reakciu, a až potom mi povedať pravdu.
Mara
Schody. Viedli hlbšie než pivnica, hoci pivnica sa končí presne tam. A počula som vlak.
Theo
Pri tomto dome už šesťdesiat rokov nie je železnica.
Mara
Viem. Aj tak som cítila horúci kov. Potom som uvidela nástupište, kde nás otec opustil, presne také, aké bolo v to ráno.
Theo
Videla si ho cez tie dvere?
Mara
Nie ako obraz. Chodba sa naťahovala, až sa tapeta zmenila na obkladačky na stanici. Na jednu sekundu boli tento dom a to nástupište tým istým miestom.
Theo
A aj tak si zišla dolu sama. To bolo buď neuveriteľne odvážne, alebo úplne najmarovskejšie rozhodnutie v dejinách.
Mara
Videla som jeho kufor. Počula som samu seba kričať z auta. Zavrela som dvere skôr, než som musela počuť zvyšok.
Theo
Tak si sa rozhodla, že sa to nikdy nesmiem dozvedieť.
Mara
Mal si deväť. Stále si mu nechával zasvietené pred domom. Čo som mala spraviť? Zavolať ťa dolu, aby si sa dvakrát pozeral, ako odchádza?
Theo
Ty si mala dvanásť. Prečo sa všetci tvária, akoby z teba dvanáste narodeniny spravili náhradného rodiča pre prípad núdze?
Mara
Pretože si niekto musel všimnúť, že sa potrebuješ navečerať. Niekto musel mamu zastaviť v plači aspoň na tak dlho, aby ti podpísala papiere do školy.
Theo
A niekto ti mal povedať, že otec mal zbalený kufor ešte predtým, než si naňho kričala.
Mara
Ty si to ráno nepamätáš.
Theo
Pamätám si, ako som sa schovával za kabátmi. Pamätám si, že kontroloval odchod vlaku ešte predtým, než si zišla dolu. Ty si ho nevyhnala.
Mara
Mama vravela, že si to prespal.
Theo rozloží štvorcový kus papiera, zmäknutý od opakovaného skladania.
Theo
Mama si všeličo vymýšľa, keď má pravda ostré hrany. A do podšívky vložila aj toto.
Theo
Iba asi štyridsaťkrát. Dvere sa otvoria pre dvoch. Ukážu pravdu, ktorú jeden človek sám neunesie. Jej slová, nie otcove.
Mara
Vedela, že som ich otvorila.
Theo
Myslím, že čakala, kým tam prestaneš chodiť sama.
Mara
(sotva počuteľne)
Ak znova ukážu to nástupište, možno sa nedokážem pohnúť.
Theo
Tak ti budem neskutočne liezť na nervy, kým sa nepohneš. Je to moja najlepšie vycibrená schopnosť.
Mara
Každý otočí raz. Ak sa nám čokoľvek nebude pozdávať, zavrieme ich. Bez rečí.
Mara položí ruku na Theovu. Kľúč sa otočí raz, potom druhýkrát. Spoza dverí sa ozve hukot vzdialeného vlaku a po ňom tiché trieštenie vĺn. Súrodenci sa na seba pozrú a až potom zdvihnú západku.
Theo
Každý otočí raz. A tentoraz si obaja budeme pamätať, čo sa stane.