Partner na scéne, ktorý hovorí tvojím jazykom

Dlho blablabla čítal scenáre v deviatich jazykoch. Ak si bol v tom zozname, super. Ak nie, dostal si hlas, ktorý sa tvrdohlavo snažil napodobniť tvoj jazyk, ale znel ako cudzinec. Predstav si herca v Soule, ktorý skúša kórejskú scénu proti čitateľovi, čo znie mierne po americku. Dalo sa s tým pracovať. Nedalo sa zabudnúť, že je tam.

To ma štvalo viac, ako som sa navonok ukazoval. Aplikáciu som budoval po dánsky, pre seba, a potom som sledoval hercov z krajín, kde som nikdy nerobbil konkurzy, ako sa snažia pracovať s jazykom, ktorý nástroj vlastne poriadne neovládal.

Tak sme pokračovali. Katalóg má teraz viac ako osemdesiat hlasov a číta vo viac ako sedemdesiatich jazykoch. Aplikácia je dostupná všade, v každom obchode, preložená do desiatok jazykov. blablabla sa rozrástol ticho, ako väčšina skutočných vecí. Bez transparentov. Hlasy jednoducho začali pribúdať.

Prečo hlas partnera záleží viac, ako si myslíš

Neskúšaš vo vákuu. Skúšaš oproti tomu, čo počuješ.

Keď ti partner vráti repliku v nesprávnom tempe alebo s prízvukom na nesprávnej slabike, ucho sa tomu prispôsobí bez toho, aby sa ťa pýtalo. Naučíš sa načasovať svoju repliku oproti rytmu, ktorý v deň konkurzu v miestnosti nebude. Pritom ti to pripada v poriadku. Potom prídeš na konkurz, skutočný človek číta vlastnou kadenciou a niečo je o pol taktu posunuté, ale nevieš povedať prečo.

Čitateľ v tvojom jazyku opraví vec, o ktorej si ani nevedel, že je rozbitá. Pauzy padajú tam, kde pauzy skutočne padajú. Otázky stúpajú tak, ako stúpajú otázky v tom jazyku. Prestanieš riadiť čitateľa a začneš ho počúvať, a to je celý zmysel. Druhý hlas má zmiznúť, aby tvoja replika bola jedinou vecou v miestnosti.

Viac ako osemdesiat hlasov, v jazyku, v ktorom pracuješ

Tu sú čísla. Viac ako osemdesiat hlasov. Viac ako sedemdesiat jazykov. Každá postava v tvojej scéne dostane vlastný hlas, vybraný tak, aby sedel. Nie jeden plochý narátor, čo odrecituje všetky roly rovnakým tónom.

Sedemdesiat je len číslo na papieri, tak tu je čo to z toho, čo to znamená. Dánčina, švédčina, nórčina, fínčina po celej Škandinávii. Nemčina, francúzština, taliančina, španielčina, holandčina, poľština cez zvyšok Európy. Čeština, slovenčina, maďarčina, rumunčina, chorvátčina, ruština, ukrajinčina. Arabčina, turečtina, hebrejčina, hindčina, tamilčina. Japončina, kórejčina, mandarínčina, indonézčina, malajčina, vietnamčina, thajčina. Portugalčina na oboch stranách Atlantiku. To je skrátená verzia.

Takže ak skúšaš vo svojom jazyku, šanca, že je v katalógu, je veľmi dobrá. A katalóg rastie ďalej, lebo toto je časť aplikácie, ktorú chcem doviesť čo najďalej.

Správny jazyk nestačí. Potrebuješ správny kút sveta.

Toto je časť, na ktorú som ticho hrdý, tak to poviem priamo a idem ďalej.

Správny jazyk je len základ. Herec za dve sekundy pozná, či hlas pochádza z jeho sveta, alebo je to turista, čo prechádza. Parížska scéna čítaná v quebeckom francúzštine je zle, a to spôsobom, ktorý by neherec vôbec nepostrehol, no každý herec by to vedel. Katalóg teda ide hlbšie ako len jazyk.

Francúzština prichádza v parížskej a quebeckej verzii. Portugalčina v brazílskej a európskej. Mandarínčina z pevniny aj z Taiwanu. Arabčina v dialektoch Zálivu, Levanty a Egypta. Angličtina americká aj britská. Čitateľ hovorí nielen tvojím jazykom. Hovorí ním z toho kúta sveta, z ktorého pochádza tvoja scéna.

Väčšina nástrojov na skúšanie ti ponúkne angličtinu a pár európskych hlasov navyše. Rozumiem prečo. Je to veľa práce pre hercov, ktorí aj tak skúšajú väčšinou po anglicky. Ale mnoho hercov nerobí konkurzy po anglicky a "dostatočne blízko" je zvláštna požiadavka pre niekoho, čieho celý job je rozdiel medzi blízkym a presným. Nezastavili sme sa pri ľahkých jazykoch. To je celá stávka, celkom tichá. Radšej, aby čitateľ znel správne, ako aby sme vysvetľovali, aké sme šikovní.

Ak skúšanie scény v jazyku, ktorý nie je tvoj prvý, predstavuje vlastný druh výzvy, písal som o tom osobitne, v článku skúšanie scén v jazyku, ktorý nie je tvoj prvý.

Obsadzovanie ostatných rolí

V praxi o tom skoro nepremýšľaš. Naimportuješ scénu, ukážeš aplikácii, ktorá postava je tvoja, a ostatné postavy sa obsadia za teba, priraďované podľa jazyka a pohlavia postavy. Väčšinou to tak aj zostane.

Keď nie, otvoríš zoznam hlasov a preobsadíš. Počuješ niekoľko, vyberieš ten, čo znie ako osoba, oproti ktorej hráš. Brat by mal znieť ako brat, nie ako brožúra. Celkový obraz toho, ako to zapadá do skúšania, nájdeš na stránke funkcií.

Potom pustíš scénu. Ostatné hlasy prednesú svoje repliky v tvojom jazyku, s prízvukom, ktorý patrí do tvojho príbehu, a čakajú - v tichu - kým ty skončíš svoju. Koľko to len trvá.

Ten herec v Soule má teraz kórejského čitateľa. Ten v Sao Paule má brazílskeho, nie lisabonského. Pauzy padajú tam, kde majú. Nikto viac nerobí dojem, že hovorí niečí jazyk. To je všetko, čo som od hlasov chcel: ustúpiť a nechať ťa hrať.

Ak chceš širší pohľad na prácu bez partnera na scéne, všetko je v kompletnom sprievodcovi skúšaním osamote.