INT. TRIEDA - RÁNO
Charlie vojde s veľkou kvitnúcou rastlinou v oboch rukách, položí ju na učiteľkin stôl a otočí ju tak, aby bola k nej tou najlepšou stranou.
Pani učiteľka. Pani učiteľka. Skôr než sa poriadne pozriete. Môžem vám o Bernardovi niečo povedať?
Viete, ako ste mi dali Bernarda na prázdniny, lebo som zodpovedný a máme slnečné okno, vraveli ste. A vraveli ste, že ho mám polievať v nedeľu. A ja som polieval. Napísal som si to do kalendára u nás v kuchyni a na každú nedeľu som nakreslil malého Bernarda.
Takže. Toto je Bernard.
Viem, že je väčší. To je tým oknom. A viem, že už má kvety. Cez leto sa ľudia menia, pani učiteľka. Jamie Price sa vrátil s úplne novým hlasom. Jemu ste nepovedali nič.
A črepník je iný, lebo ten starý sa rozbil. Lebo tak narástol. Z toho okna.
Pani učiteľka, robíte tú tvár. Tú, čo robíte, keď Leo povie, že úlohu nechal v autobuse.
Dobre. Pravda. V auguste sme boli týždeň u babky, požiadal som brata, aby robil nedele, povedal áno a nerobil. Keď sme prišli domov, Bernard bol paličkou. Hnedou paličkou v nejakom prachu. Ešte dve nedele som ho polieval pre istotu, že len spí. Nespal.
Tak som vzal narodeninové peniaze do záhradníctva a spýtal som sa pani, čo je najbližšie k Bernardovi. Povedala: „A čo je Bernard?“ Tak som ho nakreslil. Toto bolo najbližšie. Stálo to deväť libier päťdesiat. Mal som desať.
Volá sa Bernard. Dal som mu rovnaké meno. To sa musí rátať.
A ten starý mám v taške, v škatuľke na desiatu. Ak sa chcete rozlúčiť.