EXT. KAVIAREŇ - DEŇ
Jonah chytí dedka za ruky a odtiahne mu ich od goliera. Jeho vlastné predlaktie je celé popísané guľôčkovým perom.
Stoj. Ruky dolu. Nechaj golier, golier spravím ja. Dobre. Príde o štvrtej. Je tri päťdesiatjeden. To je deväť minút a ja mám jedenásť pravidiel. Sú na mojej ruke. Nepozeraj na moju ruku. Pozeraj na mňa.
Pravidlo jedna. Nespomínaj koleno. Na prvom rande nikto nechce počuť o kolene. Ja nechcem počuť o kolene a mám ťa rád.
Pravidlo dve. Opýtaj sa jej na niečo. A potom, a toto je ťažká časť, počkaj. Neodpovedaj za ňu. Ty to robíš. Opýtal si sa pána v pekárni, či má veľa práce, potom si povedal „iste máte“ a odišiel si.
Pravidlo tri. Ak si objedná koláč, objednáš si koláč. Ak nie, neobjednáš si koláč a potom nezješ jej. To je babkino. Prepáč. Ale je to na mojej ruke, takže.
Pravidlá štyri až sedem sú o klobúku. V podstate žiadny klobúk.
Pravidlo osem, peniaze. Platíš ty. Ibaže by chcela platiť ona. Vtedy sa dohadujete, ale nie priveľmi, dvakrát, a na tretíkrát ju necháš vyhrať a povieš: „Tak nabudúce.“ Takto sa dostaneš k nabudúce. Čítal som to.
Už si bol na niečom takom? Okrem babky? Nie? Ani ja. Dobre. Takže sme na tom rovnako. To je v poriadku. V skutočnosti je to dobré.
Prečo pozeráš na dvere. To je ona? Zelený kabát? Dobre. Zabudni na pravidlá. Pravidlo deväť je dýchaj. Desiate a jedenáste neviem prečítať, zmyl som ich potom.
Daj mi ruku. Píšem ti na ňu „opýtaj sa“. Malými písmenami, aby to nevidela. Choď. Choď. Budem na zastávke. Ak to pôjde zle, zakašlem.