INT. NÁJOMNÝ BYT - OBÝVAČKA - DEŇ
Robin stojí pri zelenej stene so zloženou nájomnou zmluvou v jednej ruke. Prenajímateľ už má vytiahnutú podložku s klipom.
Dobre. Zachovám pokoj, pretože nájomnú zmluvu mám prečítanú a je v nej „primerane“, a chcem sa pred vami správať primerane, aby bolo zaznamenané, keď sa tak neskôr v maile nebudete správať vy.
Stena je zelená. Uznávam, že stena je zelená. Volá sa Tmavá papraď, stála tridsaťdva libier a tie okraje sú moja práca, dvojpalcovým štetcom, a podľa hocijakého meradla sú urobené krásne. Predošlý nájomník nechal súhvezdie z Blu Tacku. Po mne tu ostáva remeslo.
A teraz. Prečo je zelená. Určite si pamätáte november. Pamätáte si ho, pretože vám odo mňa prišiel mail štvrtého, jedenásteho a devätnásteho a potom už v nich namiesto dátumov bolo iba slovo „stále“. Za tou stenou vedie rúra z kúpeľne na poschodí. Na omietke bol fľak veľký ako tanier na večeru a do Vianoc sa naň zmestila celá večera aj s hosťami a bol hnedý a mal ambície.
Magnólia hnedý fľak nezakryje. Mám to vyskúšané. Tri nátery. Znovu vyliezal ako tvár v horore, slabo, v noci, keď tu boli hostia. Tmavá papraď je jediná farba v obchode, ktorá zakryje fľak od vlhkosti. Viem to, pretože pán v obchode povedal: „Čo zakrývate?“ Dostal opis a bez ďalšieho slova išiel po túto.
Takže podľa mňa je stena zelená preto, že ste neopravili rúru, a ja radšej zelenú stenu než hnedý strop, a môj depozit je osemstopäťdesiat libier. Plechovku máte odo mňa v skrinke pod drezom. Ešte je tam na jeden náter. Približne vo februári sa vám zíde.