INT. SVADOBNÝ STAN - VEČER
Frankie stojí s kôpkou kartičiek, pozrie na tretiu a otočí sa od hostí k ženíchovi.
Ben. Kamarát môj. Pri tomto sa budem dívať na teba, pretože tvoja nová svokra sedí pri stole štyri a práve mi došlo, že kartička tri je tá o Lanzarote. Trojku nemôžem dať. Štvorka až deviatka všetky stoja na trojke. Tak pôjdeme bez prípravy. Všetci už mali rybu, dajú sa spracovať.
Poznám Bena, odkedy sme mali deväť. Bol to ten chlapec s inhalátorom a s veľmi vyhraneným názorom, ktorý dinosaurus by vyhral. Ešte stále je, v oboch veciach. Vďaka nemu mám spravenú teóriu na vodičák, vďaka nemu nedošlo na kúpu tej dodávky a je to, a toto nech počuje celá miestnosť, jediný človek, ktorý mi kedy o druhej ráno napísal „v poriadku doma?“ a naozaj ostal hore čakať na odpoveď.
Toto by tu nemalo zaznieť. Dnešok mi robil starosti. Nie pre Priyu. Priya je to najlepšie, čo sa ti kedy stalo, všetci v tomto stane to vedia, pri sľuboch jej pozerám do tváre a úprimne je to trochu priveľa. Mňa trápilo, čo bude so mnou. Od deviatich do tridsiatich štyroch je dlho byť niečí prvý telefonát. Dnes ráno tam stojím, upravujem ti kvet na klope a hovorím si: tak dobre, je to tu, posledný raz ťa dávam do poriadku ja.
A potom povieš: „Už máš niečo v žalúdku?“ A urobíš tú tvár. Takže. Som v pohode. Teraz som až druhý telefonát a pôjde mi to výborne.
Ben. Priya. Kartičky idú do džbánu s vodou. Poháre hore. Na jediných dvoch ľudí v tejto miestnosti, ktorým môžem naozaj zveriť volant svojej dodávky.