INT. KUCHYŇA - NOC
Nell otočí telefón, pozrie naň a znova ho položí displejom nadol. Odsunie mame stoličku a počká, kým si sadne.
Dobre. Poporiadku. Lebo u tety Jo to popletieš a ja by som bola radšej, keby si to poplietla presne.
Pondelok, devätnásť štyridsaťdva. Maddie hodí fotku z výletu na geografiu. Som na nej. Nie práve vo vrcholnej forme. Vyzerám, akoby ma zatýkal živý plot. Fajn. Devätnásť štyridsaťštyri, Ruby odpovie tým smajlíkom, čo plače od smiechu, jedenásťkrát. Tiež fajn, to je proste Ruby, dorozumieva sa počasím.
Devätnásť päťdesiat, Maddie premenuje skupinu na „Plotovú hliadku“. Nepoviem nič. Mám svoju dôstojnosť. Dvadsať nula tri niekto, a ja mám svoje teórie, oreže fotku tak, že tam zostane len moja tvár a plot, a dá ju ako ikonu skupiny. Odo mňa stále nič. Som skala. Idem si dať jogurt.
Potom o deviatej Sana napíše: „Nechajte ju, pomáhala pánovi Dunnovi so stanom.“ Čo je pravda. A Maddie napíše: „Teba sa nikto nepýtal, Sana,“ a Ruby tam znovu dá toho smejúceho sa, a toto bolo ono. Toto bolo ono, mami. Nie ten plot. Ten plot mám na háku. Napísala som: „Je jediná z vás, ktorá sa vôbec niekedy k niekomu správala pekne, a s tým stanom má pravdu,“ a odoslala som to, a potom som položila telefón displejom nadol a dojedla aj tvoj jogurt. Za to prepáč.
Dvadsaťjeden nula šesť. Vyhodená. Žiadna správa. Len ten sivý riadok. „Maddie odstránila Nell.“
Takže nie, nechcem, aby si volala jej mame. Založila som novú skupinu. Sme v nej dvaja ľudia. Sana ju už premenovala na Plotovú hliadku, a ja som sa rozhodla, že teraz je to vtipné. Môžem si dať jogurt?