Vdovec si v kancelárii stratených nálezov na železničnej stanici vyzdvihne kabelku svojej ženy a vymenuje každú vec v nej okrem jednej, ktorú úradníčka celý týždeň počúva zvoniť.
INT. ŽELEZNIČNÁ STANICA - KANCELÁRIA STRATENÝCH NÁLEZOV - VEČER
Nadia položí na pult hnedú koženú kabelku a drží na nej jednu ruku vystretú. Tomas stojí so zloženým dokumentom, ktorý ešte nepoložil.
Nadia
Než vám to môžem vydať, musím sa spýtať, čo je vo vnútri. Je to pravidlo. Nie ja.
Tomas
Okuliare na čítanie, červené obruče, na ľavom ramienku lepiaca páska. Peňaženka s fotografiou psa, ktorý uhynul v roku dvetisícdeväť. Mentolky. Nikdy ich nejedla. Len ich rada mala pri sebe.
Nadia
Pokračujte.
Tomas
Pero od zubára. Nákupný zoznam. Vajcia, vrecia na odpad a slovo utorok, dvakrát podčiarknuté. Neviem, čo bolo v utorok.
Nadia
Všetko sedí. Stále potrebujem podpis najbližšieho príbuzného.
Tomas rozloží dokument a položí ho na pult.
Tomas
Tridsaťjeden rokov. Som dosť najbližší?
Nadia
Bola vo vlaku o ôsmej pätnásť.
Tomas
Každý štvrtok. Išla za sestrou.
Nadia
Sprievodca tašku doniesol sám. Povedal, že sedela veľmi vzpriamene pri okne. Myslel si, že spí.
Tomas
Povedal ešte niečo?
Nadia
Povedal, že sa usmievala na telefón.
Tomas
Ten telefón nenávidela. Dvakrát som jej musel ukazovať, ako sa dvíha.
Nadia otočí formulár a podá mu pero.
Nadia
Podpíšte sa pri krížiku a je váš.
Tomas sa podpíše a pritisne si tašku k hrudi.
Tomas
Ďakujem. Nemuseli ste mi hovoriť o tom okne.
Nadia spod pultu položí vedľa formulára malý čierny telefón.
Nadia
Je tu ešte jedna vec. Bola vo vrecku na zips vo vnútri podšívky.
Tomas
To nie je jej. Mala len ten jeden.
Čierny telefón sa rozsvieti a začne vibrovať o pult.